V sprievodcovi o Vietname som si prečítal tieto rady: nikdy nejedzte jedlo na ulici a pozor na ľad, a nedostatočnú hygienu. Zaočkovaný som síce bol, ale to bolo len proti, žĺtačke a brušnému týfusu, ale čo ostatné choroby ktoré ma môžu postretnúť. Nechal som sa prekvapiť, veď nič iného mi ani neostávalo...
Hneď cestou z letiska si môj vietnamský kolega nenechal ujsť príležitosť najesť sa domácej stravy a už sme smerovali do akéhosi bufetu. Objednali mi a čakal som čo mi prinesú. Bola to vietnamská špecialita phở gà, čo rozložené na drobné, znamená polievka s dlhými ryžovými rezancami s nakrájaným kuracím mäsom. Neskôr som vyskúšal aj ďalšie variácie s hovädzím mäsom, alebo s plodami mora. Všetky rovnako dobré. Pre lepšiu predstavu môžeš pozrieť aj priložený link. Pôvodné predstavy a plány, že si vystačím lyžicou sa pri pohľade do misy rozplynuli. Chtiac nechtiac, chytil som do ruky paličky a učil som sa s nimi narábať ako moje deti, keď šermujú príborom po tanieri. V pravej ruke som držal paličky a v ľavej lyžicu. Moje prvé pokusy neunikli pohľadom niektorých miestnych a videl som im na perách úsmevy. No čo každý raz začínal. Priniesli mi aj pivo, ktoré sa pije, ako všetko s ľadom. Počúval som radu zo sprievodcu a ľadu som sa radšej vyhol. Tváril som sa že ho nemám rád, čo bolo aj trochu pravda, ale teplé pivo tiež nebolo ktovie čo. Ďalšie dni keď som sledoval svojich európskych kolegov som sa osmelil k ľadu aj ja. V tom teple sa bez ľadu nedá piť ani káva. Ľad je distribuovaný "logistickými skupinami" ktoré ho prepravujú najčastejšie ako kúsky vo vreciach na motorke priamo k pouličnému predaju. Ale už som videl aj skoro metrové bloky ľadu, ktoré mal "kuriér" pripevnené na motorke nijak nechránené a išiel si ulicami. Pre "kultivovaného" európana čosi neuveriteľné.
Po prežitom prvom dni v práci kolega, ktorý bol dva mesiace so mnou na Slovensku organizoval párty, na ktorej som samozrejme nesmel chýbať. Asi desiati sme naklusali do miestneho podniku v meste Bien Hoa (odkiaľ väčšina kolegov aj pochádza a máme tu aj výrobu). Pri vchode ma zaujali tekéto akvária plné, kreviet, krabov a iných exotických potravín, ako sú hady, slimáky ale aj žaby. Tie sú po objednaní zabité a podchvíľou pripravené a servírované na stôl.
Ja som sa tváril trošku konzervatívnejšie a tak pečené a grilované krevety neboli až takou zlou voľbou na začiatok, a ďalej som sa už nechal prekvapiť.
Ďalej sme si objednali kačku a zajaca. Pre našinca celkom normálne potravina, ale exotickým bol spôsob prípravy. Keď zvieratá zabili, narýchlo pripravili vnútornosti a odchytenú krv zmiešali s korením a bylinkami a to všetko pekne servírovali na stôl. Že vraj to je lahôdka a že to musím ochutnať. Tak som si dal. Na prvý krát to až tak nechutilo, tak som to skúsil ešte raz. Tentokrát po vzore miestnych aj s bylinkami. Rovnako odporné, akurát tá krv už bola trochu tuhšia.
Tak som sa radšej vrátil k výborným krevetám a odpil som si z ďalšieho piva.
Ďalším chodom bolo pripravené čerstvé mäso na spôsob polievky...
Ochutnal som ešte z polievky chvíľu posedeli, dopili pivko a s plnými bruchami šli taxíkom pekne späť na hotel do Saigonu.
Ďalším miestom kde sa stretávam s nefalšovaným domorodým jedlom, je naša kantína v práci. Nie je to žiadna sláva, ale človek si nanevyberá. Niekedy sa to ťažko identifikuje, z čoho je jedlo pripravené. Ale dnes som tam jasne videl pekne na rezance nakrájané prasačie ušká zamiešané do šalátu spolu s mrkvou a ďalšou zeleninou. Žiadna slasť ale bolo to jedlé.
Veď aj my doma používame uši do tlačenky, ale takto som ich ešte nejedol :-)
Polievka je väčšinou vývar neidentifikovateľných surovín a nepoznanej zeleniny a bylín, do ktorej si s obľubou pridávam ryžu. Tej si môže zobrať každý podľa ľubovôle na zasýtenie, ako na Slovensku chlieb. Už ste niekedy uvarili ryžu a zabudli ste ju osoliť? Áno, presne tak chutí aj tá naša každodenná a ešte je k tomu taká pekná mäkká, rozvarená.
Jedlo nevyzerá nejako vábne, ale dúfam že je aspoň zdravé. (Kopec baktrérií, ktoré na tácke pri umývaní určite ostávajú zanedbávam)
a detail, tá ryba nemala chybu:
Tu je dôkaz že sa snažím zjesť naozaj všetko.
Už sa teším, v čom ma zas Vietnam milo prekvapí zajtra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára