Delta Mekongu

Ďalší víkend sme sa vybrali na výlet pozriet slávnu Deltu Mekongu. Tešil som sa, že si obzriem krásy tohto kraja, ale chcel som sa pozrieť aj na biedu miestnych ľudí, ktorí žijú v najúrodnejšej časti krajiny, ale paradoxne prežívajú v najväčšej biede. Väčšina žije len z toho čo dopestuje a predá ďalej. Nie sú tu žiadne firmy, ktoré by dávali ľuďom prácu a tým pádom aj možnosť lepšie si zarobiť na živobitie, pretože výkupné ceny potravín, sú ako všade na svete nastavené príšerne nízko. Ale poďme pekne po poriadku. Cestou autobusom som obdivoval nekonečné ryžové polia. Niektoré boli zožaté, iné už dozrievali, a na ďalších sa z vody začali vynárať prvé výhonky ryžových kláskov. Keby sme tak mohli zastaviť a pozrieť si ryžové polia zblízka. Nemôžem, autobus nemožno len tak zastaviť, hádam niekedy inokedy. Autobus nás doviezol do prístavu, kde na nás čakala menšia turistická loď. Nastúpiť, odraziť od brehu,... Pustili sme sa dole prúdom a postretali sme zopár turustických lodí ďalších spoločností,...



...ale aj takéto plávajúce čudá, ktoré na prvý pohľad vyzerali, že už majú byť niekoľko rokov na šrotovisku, ale na Mekong to asi stačí.



Miestny ľudia sa živia aj rybolovom, výstižnejšie povedané chovom rýb v takýchto farmách, ktoré sú hneď pri ich „houseboatoch“.



V jednej takejto farme žije častokrát aj 10 tisíc rýb, ktorých výkupná cena je cca 1 USD za kilo.



Trochu krajši pohľad sa nám naskytol na tento plávajúci hotel.



Plavbu loďou sme niekoľkokrát prerušili a šli si pozrieť na breh rôzne turistické atrakcie.



Boli nimi aj včelia farma, ale aj výroba ryžového papriera, ktorý sa s obľubou používa v miestnej kuchyni na prípravu rôznych závitkov.



Na jednej z týchto zastávok sme mali aj obed. Pred našimi očami robené závitky plnené rybím mäsom a zeleninou. Ako ináč s ryžou. Trochu ma prekvapila ryba položená v neobvyklej polohe, ale má to svoj hlbší význam. Ak sa ryba uloví a je položená nabok, stále sa hádže zo strany na stranu a je nepokojná. Ale keď sa zorientuje do vertikálnej polohy, už sa to nedeje. Preto aj rybu servírujú vo vertikálnej polohe, aby bolo mäso „pokojnejšie“ a chutnejšie.



Potom sme loďou plávali úzkym kanálom, ktorý v sebe ukrýval krásne zákutia lemované palmami. Táto časť plavby sa mi obzvlášť páčila.



Naša nemecko-slovenská výprava bola iba jednou zo skupín našej medzinárodnej posádky, ktorá sa plavila Vietnamskými vodami.



Opäť vylodenie na breh, kde nás čakali konské záprahy,...



Tie nás previezli kúsok ďalej, na ukážku tradičnej hudby, ktorá pochádza z delty Mekongu. Hudbu mám rád, ale táto ma nijako neoslovila. Radšej som sa natiahol do hojdacej siete a jemne ignorantsky sa hojdal a odpočíval. Po chvíľi odpočinku sme už sadali do maličkých „bezmotorových“ lodí. Aká romantika,...



Ale hneď ako sme presadli na našu väčšiu loď, miestni lodivodi naštartovali motory a už sa vracali naspäť na svoje pôvodné stanovisko. Vtedy som si uvedomil to divadielko, ktoré hrajú na všetkých turistov. Ešte zastávka na ukážku výroby kokosových karameliek. Orechy sa vylúpnu, nastrúhajú, a vylisujú. Šťava sa potom varí, zkaramelizuje a postupne tuhne. Na záver sa masa vyberie, nakrája a cukríky sú na svete. Potom už len zabaliť a predať. Všetko pod jednou strechou.



Zopár si ich kúpim a vraciame sa na loď, ktorá nás už vezie priamo do prístavu. Presadáme na autobus, sledujem pekne rozparcelované ryžové polia, ale unavený nakoniec zaspávam. Zobúdzam sa až na prerušované státie a posúvanie autobusu v zápche pred Saigonom.

Čo napísať na záver?
Tento kraj skrýva krásne zákutia, ale aj biedu miestnych ľudí. Slovenská katolícka charita tento rok naštartovala projekt adopcie detí na diaľku, práve z dedín delty Mekongu. Tieto deti častokrát nemôžu chodiť do školy, pretože škola je ďaleko a nemajú na ňu peniaze. Viac o tomto projekte nájdete na tomto linku:
Adopcia na diaľku Charita - Vietnam